Elephant trekking a výlet do džungle

          Keď som ešte doma čítala, že v Thajsku je možné jazdiť na slonoch, tak som to chcela skúsiť. Bohužiaľ vtedy ešte nebola taká osveta o tom, ako tieto zvieratká žijú. Naivne som si myslela, že slony sa dajú trénovať. Bohužiaľ som sa až po návrate domov dozvedela, ako sú slony k tomuto nútené. Že ich ešte maličké odoberú z divočiny a trénujú ich, týrajú, nútia k poslušnosti bodnými nástrojmi. Bolo mi ozaj do plaču, keď som to videla. No čas sa nedá vrátiť.
My sme navštívili tiež jedno z týchto komerčných miest a opíšem ako to prebieha na Koh Lante. Blízko od nášho hotelu sme objavili miestnu cestovku, kde sme si zjednali mini zájazd na Elephant trekking, spojený s prehliadkou jaskyne a výletu k vodopádom, za 700 THB na osobu. Na druhý deň po nás prišiel k hotelu pick up, na ktorého korbe už sedel jeden mladý párik turistov. Šofér nás odviezol k slonom, kde sme chvíľku čakali. Potom nám dal pokyn aby sme vyšli po schodíkoch a vysadli si na slona. Sprievodcu nám robil mladý chalan. Po chvíľke slona zastavil a nasledovalo oficiálne foto, ktoré sme si neskôr mohli kúpiť. Cena za fotku bola ozaj astronomická, nie som si istá, či sa im to niekedy niekomu podarilo predať. Veľmi ma ale potešilo, keď som videla, že náš sprievodca nedrží v ruke žiadny bodák a ku slonovi sa správa ako keby bol jeho, rozprával sa s ním, odháňal od neho hmyz.

       

           Viedol nás cez les, kde sme videli ako sa zo stromov získava kaučuk. Kôru stromu narežú a do misiek sa nechá stekať biela hmota, ktorá sa potom zbiera.

     


            Po krátkej prechádzke sme zastavili, sprievodca mi pokynul, aby som zosadla z lavičky a sadla si priamo na slona a potom aj Maťo. Bola som rada, pretože som mala pocit, že ho tá lavička musí strašne tlačiť. Sedenie priamo na tele slona bolo veľmi zvláštne, myslela som, že každú chvíľu spadnem na zem. Sprievodca mi vravel, aby som mu podala telefón, že nás odfotí. Po niekoľkých snímkach sme postupovali lesom. Po zbytok cesty sme sedeli priamo na sloníkovi. Celý výlet až pokým sme sa nevrátili na začiatok trval asi pol hodinu.

          Po tom ako sme sa vrátili naspäť, tak sme čakali na vodiča, ktorý nás mal vziať do džungle. čakanie nám krátilo ovocie a voda, ktoré nám priniesli zadarmo, taktiež sme mohli kŕmiť slony, prípadne prispieť na ich kŕmenie. Po chvíľke k nám prišiel šofér, ktorý nás odviezol na malé parkovisko pri džungli, kde nás už čakal sprievodca. Chlapík bol veľmi milý, nevedel síce ani slovo po anglicky, ale snažil sa nám ukázať veci, ktoré by sme si sami nevšimli, ako napríklad voľne pohybujúce sa obrovské jašterice (pravdepodobne varany, ale isto to neviem), zvláštne rastúce stromy, pomáhal mi dokonca prekračovať rieku a zliezať zo strmšieho svahu, a to mal obuté iba žabky. Domáci sú asi na tento druh obuvi zvyknutí, keďže v tom chodia naozaj úplne všade. Po asi 20-tich minútach chôdze sme prišli k prírodnej jaskyni, ktorá ma trošku sklamala. Sprievodca nás nechal aby sme si ju v kľude pozreli, odfotili sa, preskúmali a keď sme sa my rozhodli, že sa posunieme ďalej, tak až vtedy sme sa vydali k vodopádu, ku ktorému cesta trvala asi 10 minút. Keď sme sa ocitli pred malým vodopádom, tak sme ani jeden neváhali a namočili sme sa do vody, ktorá bola naozaj príšerne studená, ale vzhľadom k tomu ako teplo vonku bolo, tak nám to ani trošku nevadilo. Sprievodca čakal kým sa dokúpeme, dofotíme doužívame studenú vodu vodopádu a vybrali sme sa naspäť k parkovisku, kde nás už čakal vodič, ktorý nás odviezol naspäť do rezortu.

Kaučuk v miske

Vodná nádrž pri džungli

          Nikomu nemôžete prikázať, aby na slonoch nejazdil, ale každý človek sa môže podľa svojho úsudku rozhodnúť, či to podporí alebo nie. Možno si poviete, že som naivná a hlúpa, keď som si o tom pred cestou neprečítala viac. Teraz ma veľmi mrzí, že sme prispeli k tomuto biznisu. Za seba ale môžem s istotou povedať, že sa takýmto atrakciám nabudúce oblúkom vyhnem.