Výlet v Karlových Varoch - 2. deň

Aký bol prvý deň v karlových Varoch som už napísala tu.
Na druhý deň sme po biednych raňajkách vyrazili na podrobnejšie spoznávanie mesta. Začali sme opäť pri budove Alžbetiných lázní a v Smetanových sadoch a pokračovali k Dvořákovym sadom a Sadovej kolonáde s Hadím prameňom.

Smetanovy sady

Dvořákovy sady

          Po celých Karlových Varoch je 17 minerálnych prameňov, nenašli sme ich všetky, ale sú ozaj na každom kroku. Každý turista chodil so špeciálnou šálkou, do ktorej si napĺňali vodu z prameňa a potom ju pili. Ako správni turisti sme si jednu takú zadovážili tiež a samozrejme sme skúšali ako voda z prameňov chutí. Mala rôznu teplotu a bola rôzne mineralizovaná. Po štvrtom prameni nás to ale prestalo baviť.

Sadový prameň

Hadí prameň

Skalný prameň

Prameň Svoboda

          Prešli sme sa po Mlynskej kolonáde, ktorá sa Maťovi páčila najviac, pretože vyzerala anticky. Pred kolonádou to vyzeralo ako na dovolenke. Všade palmy, dokonca aj piesková socha.  Kúsok ďalej bola Tržní kolonáda, ktorá zasa mne učarovala najviac a najmä v noci vyzerala nádherne, keď bola vysvietená. Niekomu môže pripadať "prečačkaná", ale presne to ju podľa mňa robí krásnou. Pokračovali sme ďalej a narazili sme na Vřídelní kolonádu, ktorá je uzavretá a pripomína skôr veľkú čakáreň s niekoľkými prameňmi. Vonku pred kolonádou bol najznámejší karlovarský prameň Vřídlo, ktorý je s teplotou 73,4°C najteplejším termálnym prameňom v Karlových Varoch. Je obrovským lákadlom turistov, bolo ich zhromaždených okolo neho naozaj veľa.

Tržní kolonáda

Prameň Vřídlo

          Keďže ja som chcela vidieť najznámejší hotel, Grandhotel Pupp, tak sme pokračovali v hľadaní. Cestou sme narazili na divadlo, ktoré mi pripomínalo kompaktnú a zmenšenú verziu národného divadla v Prahe. Po zopár ďalších krokoch, hádke o vybíjajúcej sa baterke v telefóne a sledovaní mapy sme dorazili k mojej hlavnej zastávke. Grandhotel bol obrovský, ale zvonku naozaj krásny. No mohli sme si ho iba odfotiť zvonku, poobzerať sa okolo a posunúť sa ďalej.

          Ďalšou zastávkou mala byť Japonská záhrada. Tak sme sa vybrali teda podľa mapy hľadať záhradu. Prešli sme celkom slušný kus cesty a narazili na ďalší prameň s názvom prameň Štěpánka. Pokračovali sme v ceste a prišli k obrovskému hotelu, Parkhotelu Richmond. Krásny veľký hotel, o niečo menší ako Grandhotel Pupp, so záhradou, s možnosťou ubytovať domácich miláčikov.

           Kúsok od Richmondu sme už našli hľadanú Japonskú záhradu. Japonská zenová záhrada je prírodný chrám, ktorý je postavený na kruhovom pôdoryse s vnútorným oblúkom, symbolizujúcim jin a jang. Biely štrk znázorňuje more medzi východnou a západnou pologuľou. Z východného brehu vyráža smerom k západu kameň tvaru lode. Uprostred mora vyčnieva kameň, ktorý predstavuje Dobro a spája východ a západ. Dostatok svetla mu dodáva kamenný lampášik, podobenstvo Buddhu ako ukazovateľa správnej cesty života.

          Po tom ako sme si obzreli Zenovú záhradu a prečítali si popis, sme sa rozhodli, že podnikneme trochu turistiky. Vybrali sme sa k lanovke smerujúcej na vyhliadku Diana. Stanovisko lanovky sa nachádzalo hneď za Grandhotelom Pupp. Predávali sa tri druhy lístkov. Buď jazda iba na vyhliadku Jelení skok, ktorá bola v polke cesty a stála 25 Kč, jazda na vyhliadku Diana stála 45 Kč a jazda na Dianu a naspäť 80 Kč. Rozhodli sme sa, že sa zvezieme iba hore a dolu si prejdeme peši. Ľudí tam bolo veľa, a preto lanovka jazdila každých 10 minút. Cesta až na vyhliadku trvala dohromady asi 3 minúty.
Na vyhliadke sa dalo vystúpiť zadarmo na rozhľadnu. mohli sme ísť buď výťahom alebo po schodoch. Hore sme sa vyviezli výťahom. Na rozhľadni bol krásny výhľad na celé Karlove Vary.  Dokonca bola aj šípka ktorým smerom je Praha :). Po tom ako sme sa pokochali výhľadom, urobili sme si zopár fotečiek, sme zišli dolu, tentokrát pešo. Chvíľku sme sa ešte motali po vyhliadke a objavili sme mini ZOO, v ktorej boli poníky, kozičky a prasiatka. Bola tu ešte možnosť prejsť sa pomedzi voľne pustené motýle, ale túto možnosť sme nevyužili. Za 200 Kč sa nám ten sklenníček zdal maličký.

Výhľad z rozhľadne Diana

Výhľad z rozhľadne Diana

          Vybrali sme sa teda na prechádzku dolu smerom do mesta. Asi o 10 minút sme prišli k Jeleniemu Skoku. Odtiaľto ale nebol žiaden výhľad, ale dalo sa prejsť k ďalším vyhliadkam. Po žltej trase sme sa teda vybrali k rozhľadni Karla IV. Od Jelenieho skoku to bolo asi 10 minút chôdze a ďalších 10 minút výšľap do kopca. Vyšli sme teda točitým schodiskom na rozhľadňu. Okrem nás tam vtedy bol iba jeden párik a potom prišla jedna Slovenka. Chvíľku sme si postáli a pozorovali časť Karlových Varov zhora keď zrazu sa zo schodiska začal objavovať jeden Rus za druhým. Dokopy ich tam prišlo asi 12 a to sme sa ozaj nemali kde zmestiť, tak sme sa rozhodli zísť dolu. Rozhľadňa mala ešte jedno medziposchodie, ktoré bolo väčšie a stále poskytovalo pekný výhľad. Na chvíľku sme sa zastavili a pokračovali sme v našej turistike ďalej.

Nižšia vyhliadková plošina

Výhľad z vrchu vyhliadky

          Cesta naspäť k Jeleniemu skoku trvala o poznanie menej. Z rozhľadne sme to totiž vzali skratkou. Z Jelenieho skoku sme sa rozhodli ísť na ďalšiu vyhliadku, Vyhliadka Petrova výšina. Bola vzdialená asi iba 700 m. Na vyhliadke sme videli bustu Petra Veľkého a veľký drevený kríž. Výhľad bol na obrovský hotel Imperial. Pod vyhliadkou bola reštaurácia Jelení Skok, ktorá praskala vo švíkoch. Ceny mali zjavne vysokohorskú prirážku. Keďže pani čašníčka nebola schopná 15 minút prísť sa spýtať čo si dáme, tak sme odišli a pokračovali v turistike.

Kúsok nižšie sme natrafili na Vyhlídku Jelení skok, čo bol malý drevený altánok. Pred altánkom sa na vysokej skale nachádza socha kozy. Jelení skok je najstaršou vyhliadkou v Karlových Varoch. Cesta do mesta nám už netrvala dlho a po asi 15-tich minútach sme už kráčali po asfaltovej ceste. Boli sme takí unavení, že sme v hotelovej izbe rovno zaspali.





          Večer sme si chceli ešte užiť mesto a keďže ja zbožňujem mestá v noci, vybrali sme sa na nočnú prechádzku. Náhodne sme narazili na oslavu narodenín, kde slečna oslavovala 30 a mala pozvanú kapelu. Zastavili sme sa teda na koncert :). Keď dohrali pokračovali sme v prechádzke. Karlove Very v noci sú krásne. Kolonády, hotely nádherne vysvietené.

Grandhotel Pupp

Karlove Vary v noci

Tržní kolonáda

Mlynská kolonáda

          Každému odporúčam aby si šiel pozrieť Karlove Vary. Je to krásne malé kúpeľné mestečko. Musíte sa ale pripraviť na to, že tam stretnete samých Rusov a Nemcov. Niekedy dokonca popisy napríklad v cestovke boli v iba v azbuke. Na jedlo určite odporúčam reštauráciu Slovanský sklípek, kde majú veľmi milé čašníčky a super jedlo za rozumnú cenu. Bar Pepe Lopez sa tiež oplatí navštíviť. Miešané nápoje majú za dobrú cenu, prostredie je veľmi príjemné a personál milý. Víkend na Karlove vary ale úplne stačí.